Udržiavacie šľachtenie

S novošľachtením ovocných plodín je úzko spojené udržiavacie šľachtenie, ktorého cieľom je udržať odrodu počas jej životnosti v takej kvalite , z pohľadu jej pravosti, typických vlastností, kvality a výkonnosti, akú mala pri zapísaní do listiny odrody registrovaných odrôd, alebo pokiaľ je to možné, ešte zlepšiť jej kvalitu.

- trochu histórie…

V začiatkoch , v rokoch 1924-1954 bola táto činnosť zameraná na registráciu materských stromov – vybraných klonov odrôd, ktoré sa používali na odber rozmnožovacieho materiálu pre škôlkarskú prax.

V 60-tych rokoch 20. storočia už v rámci ČSSR boli sústredené vybrané klony odrôd vtedajšieho sortimentu veľkého ovocia, pri ktorých bol preverený – otestovaný ich zdravotný stav a následne boli vysadené do tzv. poľného izolátu v Jelči pri Šľachtiteľskej stanici Těchobuzice  v Čechách. Toto zariadenie slúžilo na udržiavanie materských odrôd určených na produkciu rozmnožovacieho materiálu pre výrobcov ovocných výpestkov a bolo prísne kontrolované z hľadiska udržania pravosti odrody, výkonnosti a najmä zdravotného stavu, najmä z aspektu bezviróznosti.  Z týchto dôvodov boli porasty pestované v osobitných lokalitách , priestorovo izolované od ostatných porastov rovnakého alebo podobného druhu a precízne ošetrované podľa osobitne stanovených postupov.

Pre drobné ovocie bol založený poľný izolát vo Výskumno-šľachtiteľskej stanici Bojnice, kde bolo vykonávané aj ich testovanie na vírusové ochorenia.

Z týchto zariadení bol produkovaný rozmnožovací materiál v najvyšších generáciách a v najlepších zdravotných triedach, ktorý slúžil na založenie množiteľských porastov na šľachtiteľských pracoviskách pre  následnú produkcie vrúbľov, očiek  pre škôlkarskú výrobu, či sadeníc pre produkčné výsadby.

Osobitná situácia bola pri udržiavacom šľachtení a rozmnožovaní jahôd, pri ktorom bol v 80-tych rokoch na pracovisku VÚOOD Bojnice v rámci výskumu vypracovaný technologický postup produkcie zdravého (bezvirózneho) materiálu jahodových sadeníc pomocou meristémových (tzv. in vitro) kultúr a ich testovania . Okrem poľného izolátu bol v procese udržiavacieho šľachtenia a produkcii množiteľského materiálu využívaný aj tzv. technický izolát (rastliny boli izolované od okolitého priestoru technickými prostriedkami – napr. sieťovinou). Od tohto obdobia produkovalo pracovisko  VÚOOD ako jediné na Slovensku bezvirózny materiál   jahodových sadeníc pre množiteľov i pestovateľov.

Podľa Listiny registrovaných odrôd sa na Slovensku v roku 2004 vykonávalo udržiavacie šľachtenie pri 339 odrodách ovocných plodín, z toho dve tretiny na šľachtiteľských pracoviskách VÚOOD Bojnice, ŠVS Veselé a Herbaton Klčov.  Približne tretina odrôd bola udržiavaná v škôlkarských podnikoch alebo v zahraničí.

- a trochu  súčasnosti…

S poľutovaním môžeme konštatovať, že v súčasnej dobe sa udržiavacie šľachtenie ovocných druhov v pravom zmysle slova na Slovensku nevykonáva. Ovocné škôlky si zabezpečujú rozmnožovací materiál (vrúble, očká)  pre ďalšie množenie väčšinou zo zahraničia (pričom výsledné výpestky sú potom zahraničné odrody, niekedy u nás úplne neznáme), alebo z rôznych iných zdrojov, (ktoré môžu byť dlhodobo nekontrolované z hľadiska pravosti odrody, výkonnosti, zdravotného stavu…) niekedy priamo zo  stromov v ovocných sadoch.

Pracoviská, na ktorých sa ešte nachádzajú „bývalé“ množiteľské porasty  ovocných druhovväčšinou zabezpečujú len základné ošetrovanie a práce v množiarňach očiek a sadeníc a produkujú rozmnožovací materiál v najnižšej kategórii CAC. Aj tieto porasty však podliehajú kontrole Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSUP).V súčasnej dobe však z rozmnožovacieho materiálu slovenského pôvodu (slovenských odrôd) nie je možné vyrobiť ovocné výpestky schopné vývozu do krajín EU, hlavne kvôli nemožnosti deklarovania jeho zdravotného stavu overeného certifikačným systémom.

A prečo je to na Slovensku tak?

V súvislosti s udržiavacím šľachtením ostáva stále otvorený problém certifikácie  ovocných plodín v SR v súlade s normami EÚ. Sme poslednou krajinou EÚ, ktorá nemá systém certifikácie ovocných plodín vybudovaný.

Pracoviská pôvodne vykonávajúce kompletné udržiavacie šľachtenie širokej škály ovocných druhov a odrôd, vrátane ich udržiavania v poľných izolátoch či testovania niesli všetky náklady na tieto činnosti, v minulosti aj s malou štátnou podporou (max.40 % nákladov).

V súvislosti s rôznymi zmenami ekonomických i legislatívnych  podmienok nastal útlm v zakladaní sadov a plantáží, klesol dopyt po biologickom materiáli vo vyšších kategóriách aj  z dôvodu vyšších cien,  a hoci sa stále viac prezentovali výhody používania testovaného a bezvirózneho materiálu pre produkciu ovocných výpestkov, záujem klesol na minimum, pričom udržiavanie materských porastov a zabezpečenie všetkých nevyhnutných zásahov bolo finančne veľmi náročné.

So vstupom Slovenskej republiky do EÚ sa nám (povinne) otvárala možnosť znovu pozdvihnúť úroveň udržiavacieho šľachtenia a vybudovania certifikačného systému.

Zodpovednosť za zabezpečenie východiskového rozmnožovacieho materiálu  vrátane financovania prevádzky technických izolátov v okolitých krajinách nesú väčšinou buď štátne inštitúcie (Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Maďarsko, ) alebo profesné zväzy (Nemecko). Štát sa podieľa na investíciách a prevádzkových nákladoch. Odborný a kontrolný dohľad je zabezpečovaný štátnou alebo úradnou inštitúciou.

V Českej republike boli v roku 2001 vybudované technické izoláty pre ovocné plodiny vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave Holovousy a technické izoláty pre teplomilné druhy a vinič vo VŠZ – Mendeleum v Lednici na Morave, pričom investičné náklady na uvedené zariadenia boli v plnej výške hradené zo štátnych zdrojov prostredníctvom rezortného ministerstva.

Na Slovensku bola v  rokoch 2001-2002 s metodickou pomocou holandských odborníkov zosúladená legislatíva pre výrobu ovocných výpestkov s nariadeniami EÚ, a pracoviskom VÚOOD a.s. Bojnice bol vypracovaný kompletný projekt systému certifikácie  ovocných plodín v SR v súlade s normami EÚ.

Napriek tomu, že tento projekt bol schválený vedením rezortného ministerstva, VÚOOD  disponoval vecnými i technickými prostriedkami, skleníkmi , laboratóriami, testačnými škôlkami i odbornými poznatkami a skúsenosťami potrebnými pre dobudovanie certifikačného systému, projekt sa na tomto pracovisku nerealizoval. (!)

Vybudovaním celého certifikačného systému ovocných plodín bol poverený ÚKSUP Bratislava, ktorý mal  budovať potrebné zariadenia na skúšobnej stanici Haniska pri Košiciach. Na uvedenom pracovisku bol vysadený porast testovacích rastlín na testovanie na drevitých indikátoroch, vybudovaný bol karanténny skleník, ktorý mal slúžiť aj pre účely technického izolátu a pre potrebné analýzy malo byť využité jestvujúce diagnostické laboratórium na vírusové choroby poľných plodín, najmä zemiakov. Napriek niekoľkoročnému úsiliu a vynaloženým finančným prostriedkom nebol projekt dokončený .

Dodnes preto u nás neexistuje pracovisko pre realizáciu certifikačného systému ovocných plodín, ktoré by zabezpečovalo produkciu očiek a sadeníc pre ovocné škôlky tak, aby tieto vyrábali ovocné výpestky v zdravotnej kvalite odpovedajúcej kritériam EÚ (bezvirózny, resp. tesovaný na vírusy).

V rokoch 2011 a 2012  rezortné ministerstvo  otvorilo tzv. úlohu v rámci odbornej pomoci pre Ministerstvo pôdohospodárstva , ktorej cieľom malo byť „Zabezpečenie plnenia Smerníc Rady č. 2002/11 EHS a 2008/90/ES a budovanie Technického izolátu“ (primárne určený pre vinič hroznorodý !)

V rámci tejto úlohy bol v CVRV Piešťany vybudovaný technický izolát pre vinič a ovocné plodiny.  Zatiaľ je v ňom riešený len problém ozdravovania viniča hroznorodého, ovocné druhy sa neriešia…

Na záver úvahy o histórii a súčasnosti šľachtenia ovocných plodín na Slovensku je možné povedať, že na úseku udržiavacieho šľachtenia i novošľachtenia ovocných plodín bol na Slovensku vykonaný veľký kus práce, čo dokumentuje množstvo vyšľachtených odrôd.

Posledné roky a v súčasnosti nie je šľachtenie ovocných plodín štátom podporované, a to nielen finančne, ale aj  určitým neuznávaním jeho opodstatnenia, či vôbec  potrebnosti jeho existencie.

Obnovenie tejto tvorivej a vysoko odbornej činnosti na jeho predchádzajúcej, resp. s vývojom a použitím nových metód a technológií na ešte vyššej úrovni,  bude možné len s podporou štátu alebo súkromnej sféry, čo je málo pravdepodobné, kvôli dlhej návratnosti vložených finančných prostriedkov.

Vo všetkých krajinách, kde sa vykonáva šľachtenie ovocia, je táto činnosť podporovaná, či už priamo  alebo nepriamo. Ani jedno šľachtiteľské pracovisko ovocných plodín na Slovensku, ktoré šľachtenie dlhodobo vykonávalo, nie je v súčasnosti ekonomicky také silné, aby dokázalo z vlastných zdrojov financovať šľachtenie ovocných plodín v celej jeho šírke.

A na záver na zamyslenie …

…úryvok z „Projektu systému certifikácie ovocných plodín na Slovensku“ z roku 2002  uvádza , čo by priniesla  absencia certifikačného systému v SR ( a nechávame na zváženie ,čo z toho sa stalo skutočnosťou…)

„Riešiť súčasnú nepriaznivú situáciu je možné

1.  dovozom bezvirózneho školkárskeho materiálu (VF,VT) zo zahraničia .

Výhody tohto riešenia :

• rýchle vyriešenie problému

Nevýhody tohto riešenia :

• zdraženie školkárskych výpestkov o cca 50 %
• likvidácia slovenského školkárstva
• strata pracovných príležitosti
• likvidácia alebo čiastočná likvidácia slovenského novošľachtenia a udržiavacieho šľachtenia ( v súčasnosti nie je možné doviezť bezvírusový školkársky materiál výkonných slovenských  odrôd zo zahraničia)
• zvýšenie zápornej platobnej bilancie
• závislosť na dovozoch a dovoz materiálov nepreverených v našich pôdno-klimatických podmienkach.“