Šľachtenie ovocných plodín na Slovensku – história a súčasnosť

Efektívnosť súčasnej poľnohospodárskej výroby bez výkonných odrôd je prakticky nemožná. Je ťažké si predstaviť, že by sme v súčasnosti dosahovali  maximálne úrody pšenice 2,5 až 3 tony z hektára,  alebo ak hovoríme o ovocí,  tak v našich sadoch a na plantážach by sme pestovali len staré krajové odrody, ktorých kvalita a úrodnosť je vo väčšine prípadov  podstatne nižšia než pri dnešných odrodách.

Napriek tejto skutočnosti však musí šľachtenie , a to nielen ovocných plodín v Slovenskej republike bojovať o prežitie.

Od samotných začiatkov šľachtenia rastlín (a túto činnosť vykonáva ľudstvo len krátku dobu, cca 150 rokov) bola snaha pestovať na Slovensku známe domáce krajové, ale aj šľachtené zahraničné odrody.

Medzi prvé pracoviská, ktoré vznikli na území Slovenska a začali sa okrem škôlkarskej výroby zaoberať aj šľachtiteľskou prácou bola Maďarská kráľovská štátna ovocinárska škôlka v Nitrianskom Rudne. Táto škôlka bola v roku 1903 premiestnená do Prievidze, v roku 1959 do Bojníc a dnešný Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín v Bojniciach je v podstate nástupníckou organizáciou tejto škôlky. Máme teda zdokumentované, že problém šľachtenia ovocných plodín na Slovensku sa profesionálne rieši 112 rokov.

Po vzniku Československej republiky bol výskum a šľachtenie ovocia sústredený do Výskumného ústavu ovocinársko-záhradníckeho v Bratislave a do štátnych ovocinárskych školiek. V rokoch 1920-1949 sústredil tento ústav rozsiahly genofond odrôd ovocných plodín a vykonal selekciu materských stromov, čo umožňovalo vyrobiť kvalitné škôlkarske výpestky.

Po roku 1949 vznikli Krajské výskumné ústavy poľnohospodárske a v rámci nich aj špecializované výskumné a šľachtiteľské stanice (VŠS) ovocinárske v Prievidzi na Hornej Nitre, v Rovňanoch na Gemeri, v Klčove na Spiši a Zárieč-Keblove pri Žiline, kde sa  vykonávalo šľachtenie jadrového, kôstkového a drobného ovocia okrem teplomilných druhov – marhúľ a broskýň, pri ktorých v tom čase vykonával šľachtenie Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch.

V roku 1959 bola VŠS Prievidza premiestnená na nové pozemky do Bojníc a k nej v roku 1961 bola pričlenená VŠS Zarieč-Keblove. V roku 1978 vznikla nová VŠS pre marhule, broskyne a ostatné teplomilné ovocie vo Veselom pri Piešťanoch odčlenením od VÚRV Piešťany a v 80-tych rokoch zaniklo šľachtenie ovocia vo VŠS v Rovňanoch. Šľachtenie broskýň v 70 a 80-tych rokoch vykonávala Botanická záhrada v Bratislave.

Šľachtenie ovocných plodín po roku 2000 bolo sústredené na pracoviskách VÚOOD a.s. Bojnice, Herbaton s.r.o. Klčov a ŠVS Veselé pri Piešťanoch.

Novošľachtenie ovocných plodín je dlhodobý proces. Svedčí o tom fakt, že napriek pomerne dlhej dobe existencie šľachtiteľských pracovísk,  prvou slovenskou odrodou zapísanou do Listiny povolených odrôd, ktorá vznikla klasickým krížením bola jahoda Rena a ruža plodová Karpatia vyšľachtené vo VŠS Bojnice v roku 1973. Všeobecne je potrebné pre vyšľachtenie odrody ovocného druhu časové obdobie 15-25 rokov.

Najväčší rozsah šľachtenia ovocných plodín čo do počtu druhov i doteraz vyšľachtených odrôd ovocia malo nové šľachtenie vo VÚOOD a.s. Bojnice , kde bolo rozpracované novošľachtenie 19 druhov ovocia mierneho pásma. Pri jednotlivých druhoch boli na tomto pracovisku ( a jeho predchodcoch) doteraz vyšľachtené nasledovné odrody:

jahody : Rena, Mária, Magura, Andrea, Maruška, Viktória

ruža plodová : Karpatia, Joja, Krasavica

ríbezle biele : Blanka, Primus, Dominika, Gerlach, Bela

ríbezle čierne : Otelo, Viola, Eva, Favorit, Zuzka, Katka

ríbezle červené : Detvan, Tatran, Maraton, Hron, Expres, Rekord, , Baron, Beryl, Emir

drieň : Devín, Titus, Alex, Expres, Maxim

maliny : Granát, Ada, Afrodita, Bojana, Medea, Miral, Sajana

baza čierna : Sambo, Bohatka, Dana, Balada

egreš : Bojník, Nitran, Strážov, Mojmír

zemelez : Altaj, Amur, Sibír

lieska : Perla

čerešne : Julka, Petra, Elenka, Klarika

višne : Anka, Ola

hruška : Nitra, Korvínova, Ivana, Bojnická jesenná, Bojnická zimná, Pribinova, Bojnická  vianočná

gaštan jedlý : Bojar, Mistral

podpníky pre hrušky : H-BO-1

podpníky pre slivky : MY-BO-1, MY-BO-2, S-BO-1

Vo VŠS Klčov, ktorá sa pretransformovala na spoločnosť Herbaton s.r.o. , boli vyšľachtené nasledovné odrody :

jablone : Hrivna, Patriot

čerešne : Hrabkovská neskorá

jarabina : Granatina

myrobalán veľkoplodý : Klar, Klaret, Klasik

podpníky pre jablone : J-Kl-l, J-Kl-2, J-Kl-3, J-Kl-4, J-Kl-A, J-Kl-B, J-Kl-C, J-Kl-D, J-Kl-D, J-Kl-E, J-Kl-F

podpník pre slivky : MY-Kl-A

Vo VŠS Veselé pri Piešťanoch boli vyšľachtené odrody :

marhule : Vegama, Veharda, Velbora, Vesna, Vesprima, Vestar, Barbora, Velita,

Vemina, Veselka

mandľa : Hana

podpníky pre mandle a broskyne : MN-VS-l

podpníky pre slivkoviny a marhule : MY-VS-l

 V Botanickej záhrade Bratislava boli vyšľachtené odrody  broskyne : Luna, Flamingo, Fenix, Radosť a v Šľachtiteľskej stanici Rovňany odroda jablone Slovakia.

Sumárne možno konštatovať, že v povojnovom období bolo na šľachtiteľských pracoviskách na Slovensku vyšľachtených 108 odrôd ovocných plodín a podpníkov pre výrobu škôlkarskych výpestkov.

Na prvý pohľad je zrejmé, že ak by sa naše ovocinárstvo orientovalo na pestovanie bobuľového ovocia a menej známych ovocných druhov, pri každom druhu máme odrody vhodné pre naše pôdno-klimatické podmienky, že máme vlastné odrody marhúľ a broskýň a do Listiny registrovaných odrôd sme prispeli odrodami čerešní, višní a hrušiek, plne akceptovateľnými pre podmienky Slovenska.

Malý počet vyšľachtených odrôd veľkého ovocia je daný hlavne tým, že ich šľachtenie bolo v povojnových rokoch sústredené v Českej republike.

Z hľadiska medzinárodného využitia našich odrôd sú vo svete najviac rozšírené naše odrody ríbezlí, ktoré sa pestujú na plantážach v ČR, Poľsku, Maďarsku, Holandsku, Švajčiarsku a ďalších krajinách EÚ, ale aj v USA a Kanade. Odroda zemolezu Amur získala v roku 2004 právnu ochranu v rámci EÚ, podpník pre slivkoviny MY-Kl-A sa používa na výrobu ovocných výpestkov v Maďarsku, Rakúsku a ČR.

Každé šľachtenie rastlín však vyžaduje v prvom rade kvalitné genetické zdroje ako východiskový materiál pre potreby výberu rodičovských párov pre kríženie alebo iné metódy šľachtenia. Všetky šľachtiteľské pracoviská preto sústreďovali a vyhodnocovali genetické zdroje príslušných druhov pre potreby šľachtenia a  využívali ich pre tvorbu nových odrôd.

Na šľachtiteľských pracoviskách a v repozitóriách bolo podľa posledných známych údajov  registrovaných cca 4 500 genetických zdrojov ovocných plodín, z toho vo VÚOOD a.s. Bojnice 1330, v Herbaton, s.r.o.  Klčov 470, v ŠVS Veselé 650 a v ostatných repozitóriách spolu 2 050.

Vo vyspelých krajinách sa genetické zdroje považujú za národné bohatstvo a ich ochrana a udržiavanie je  plne podporované štátom. Na Slovensku bola dlhé roky táto činnosť podporovaná len do výšky 40-60 % nákladov vynaložených na ich udržiavanie a na niektorých pracoviskách v niektorých rokoch a v súčasnosti vôbec. Je ťažko pochopiť, prečo majú podnikateľské subjekty financovať alebo spolufinancovať túto činnosť (ktorá negeneruje žiadny zisk) z vlastných zdrojov , keďže ide o  bohatstvo celého národa, často nazývané aj kultúrnym dedičstvom národa a  štátu s významom pre  ďalšie generácie.

Pre nedostatok, resp. absenciu akejkoľvek  finančnej podpory na udržiavanie a obnovu genetických zdrojov ovocných plodín už určitú dobu nastáva ich úbytok a je potrebné si uvedomiť, že hlavne v oblasti krajových odrôd a šľachtiteľských materiálov je táto strata nezvratná a nenahraditeľná.

Prijatý zákon o ochrane genetických zdrojov, pristúpenie Slovenskej republiky k medzinárodným dohovorom o ochrane a udržiavaní genetických zdrojov a biodiverzity, a tiež existujúci Národný program ochrany genetických zdrojov, avšak bez finančnej podpory štátu v oblasti ovocných druhov, problém uchovávania a ochrany genetických zdrojov nerieši.

Z nášho pohľadu jediným skutkom podpory uchovávania genetických zdrojov rastlín zo strany rezortného ministerstva a teda štátu,  je „nejaká“ finančná podpora Génovej banky – pracoviska Centra výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch, ktorá však zahŕňa len druhy možné uchovať v semennom stave (čo pri trvácich ovocných druhoch nie je použiteľné).

Ale máme „Národný program ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo“  a jeho nositeľa a koordinátora –  pracovisko Génovej  banky, ktoré môžeme prezentovať zahraničným návštevám ! Avšak ovocné druhy medzi genetické zdroje hodné ochrany zrejme nepatria, aj keď sú okrem iného aj významnou zložkou tvorby obrazu krajiny…

VÚOOD, a.s. Bojnice

(nabudúce o udržiavacom šľachtení…)