Genetické zdroje a biodiverzita

V poslednej dobe sa môžeme často stretnúť s pojmami ako genetický zdroj, biologická diverzita, či genofond. Čo vlastne tieto pojmy predstavujú a akú úlohu zohrávajú v dnešnom živote?

Dnes už je asi každému zrejmá potreba ochrany prírody, či životného prostredia všeobecne. Vzhľadom k tomu, že výroba potravín pre zabezpečenie výživy ľudstva je neodmysliteľne spätá s prírodnými zdrojmi, stáva sa v poslednej dobe ochrana genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo dôležitou ekonomickou prioritou pre krajiny celého sveta.

Význam a dôraz na ochranu životného prostredia v svetovom meradle položila konferencia Organizácie spojených národov o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro v roku 1992. Ďalšie aktivity vyústili do podpísania Dohovoru o biologickej diverzite a Svetového plánu akcií uchovávania a trvalo udržateľného využívania genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo v roku 1996.

Genetické zdroje, medzi ktoré môžeme zaradiť vyšľachtené odrody, línie, šľachtiteľské polotovary (rozpracovaný materiál), krajové odrody, lokálne typy, divo rastúce populácie druhov a podobne, tvoria prírodné dedičstvo a bohatstvo biologickej diverzity – rôznorodosti rastlín každej krajiny, každého územia.

Vzhľadom k rýchlemu tempu súčasného vývoja, rýchlym zmenám biologických, fyzikálnych ale i sociálnych podmienok pestovania a teda i zásahov človeka, dochádza často k nenávratnej strate druhov, ekotypov, či celých populácií rastlín. Aj keď pri rýchlom vývoji , napríklad nových odrôd rastlín so zlepšenou výkonnosťou či inými vlastnosťami sa môžu zdať staré genetické zdroje prekonané, práve v ich zachovaní a udržaní môže byť základ ich budúceho využitia ako vhodného východiska pre šľachtenie, alebo ako novej kvality v potravinovej zložke. Jednou z významných vlastností je schopnosť adaptácie takýchto ekotypov na nepriaznivé, zhoršujúce sa podmienky prostredia, v ktorých si stále udržujú schopnosť prežívať i prinášať úrodu.

V súvislosti s uvedeným sa Slovensko prihlásilo k Dohovoru o biologickej diverzite , prijalo Národnú stratégiu ochrany biodiverzity na Slovensku, ktorá vyústila do vytvorenia Národného programu ochrany genofondu kultúrnych rastlín na Slovensku.

Hlavnými cieľmi národného programu je chrániť kultúrne dedičstvo predstavujúce genetické zdroje rastlín v prospech súčasných a budúcich generácií a prispievať k potravinovej bezpečnosti, trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu a zachovaniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom využitia genetických zdrojov rastlín.

Genetické zdroje rastlín a ich ochrana predstavujú hospodársky a politicky strategickú úlohu, pretože majú vplyv na potravinovú bezpečnosť krajiny. Udržiavanie a využívanie biologickej rôznorodosti vytvára predpoklady na znižovanie vstupov, zlacňovanie poľnohospodárskej výroby a jej skvalitňovanie.

Vyvrcholením všetkých aktivít súvisiacich s ochranou genetických zdrojov rastlín na Slovensku bolo v roku 2001 prijatie Zákona č.215/2001 Z.z. o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorý vstúpil do účinnosti 1.7.2001.

Tento zákon určuje podmienky na ochranu genetických zdrojov rastlín, ich využívanie pre potreby výživy ľudí a zvierat a na zachovanie biologickej rôznorodosti rastlín.

V zákone sú stanovené napríklad podmienky ochrany genetických zdrojov rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu i mimo miesta prirodzeného výskytu, zhromažďovania, uchovávania a starostlivosti o genetické zdroje.

Zákon ďalej určuje povinnosti fyzických a právnických osôb pri ochrane a spravovaní genetických zdrojov, podmienky pre uchovávanie genetických zdrojov v technických zariadeniach alebo poľných kolekciách – repozitóriách .

Pre účelnú ochranu existujúcich genetických zdrojov zákon stanovuje napríklad aj povinnosť postupovať vo svojej činnosti tak, aby nedošlo k poškodeniu a zničeniu genetických zdrojov rastlín pre každého, kto vstúpi na pozemok, kde sa nachádzajú genetické zdroje rastlín. Podobne ani likvidácia genetických zdrojov v zmysle tohto zákona nie je možná bez splnenia príslušných ustanovení.

Zákon ďalej určuje, že každý je povinný umožniť profesionálnym pracovníkom pracujúcim v problematike ochrany genetických zdrojov vstupovať na pozemok za účelom monitorovania výskytu genetických zdrojov, označovania rastlín, prípadne odobratia vzoriek pre uskladnenie . Samozrejme tieto činnosti vykonávajú profesionálni pracovníci na základe predchádzajúceho oznámenia a tak, aby boli čo najmenej dotknuté práva vlastníkov pozemkov alebo tretích osôb.

Zákon stanovuje aj sankcie a pokuty , napríklad za poškodenie a zničenie genetických zdrojov rastlín, nesplnenie opatrení na zabezpečenie ochrany genetických zdrojov rastlín, zber genetických zdrojov rastlín bez poverenia alebo súhlasu príslušnej inštitúcie , a podobne.

Prijatím Zákona o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo je riešenie ochrany genetických zdrojov zhrnuté komplexne v jednom právnom predpise. V súčasnosti však zostáva otáznym jeho uplatňovanie v praxi…