História vzniku | Výskum a vývoj | Šľachtenie | Genetické zdroje | Súčasnosť

História vzniku

Bohatá tradícia v pestovaní ovocia na Hornej Nitre vytvorila koncom 19. storočia (1893) podmienky na vznik kráľovskej ovocnej škôlky v Nitrianskom Rudne. Až do vzniku Československej republiky táto škôlka okrem produkcie ovocných výpestkov sústreďovala vtedajší sortiment kvalitných odrôd a zakladala odrodové pokusy. Postupne rozširovala svoju činnosť o odborné školenia ovocinárov, založenie ovocinárskeho družstva, organizovanie výstav ovocia.

V r. 1920 bola škôlka pričlenená ako pokusné a množiteľské pracovisko k Výskumnému ústavu ovocinárskemu v Bratislave a získala nové pozemky v Prievidzi, kde sa v ďalších rokoch vybudovala nová Štátna ovocinárska škôlka Prievidza. Až do r. 1949 škôlka vyrábala ovocné výpestky, vykonávala klonovú selekciu štandardných odrôd a skúšala odrody svetového sortimentu.

V r. 1949 bola škôlka pričlenená ku Krajskému ústavu poľnohospodárskemu už ako Výskumná a šľachtiteľská stanica ovocinárska v Prievidzi. Stanica riešila celý rad štátnych výskumných úloh z oblasti ovocinárstva a rozvíjala novošľachtenie najmä drobného ovocia.

V r. 1959 získala stanica 212 ha pôdy v katastri mesta Bojnice, na ktorých bola vybudovaná nová šľachtiteľsko-výskumná stanica s laboratóriami a skleníkmi. Činnosť stanice bola zameraná na udržiavacie šľachtenie drobného ovocia, jadrovín, červených a modrých kôstkovín a ich podpníkov, štúdium svetových sortimentov, rozpracovávanie úloh zámerného novošľachtenia, riešenie jednotlivých výskumných etáp aktuálnych problémov ovocinárskej praxe a produkciu škôlkárskych výpestkov ovocných rastlín.

V r. 1977 bol v priestoroch šľachtiteľskej stanice zriadený Ústav ovocných a okrasných drevín, š.p. Bojnice a k nemu pričlenené šľachtiteľské stanice v Bojniciach, Klčove a Veselom pri Piešťanoch.
V r. 1980 získal ústav akreditáciu a stal sa Výskumným ústavom ovocných a okrasných drevín Bojnice. Ústav bol začlenený do OP SEMEX Bratislava, mal celoslovenskú pôsobnosť a koordinoval aplikovaný výskum, šľachtenie a reprodukciu ovocných rastlín na Slovensku.
Činnosť VÚOOD závažným spôsobom poznamenali zmeny spoločensko-výrobných vzťahov po r. 1989. V roku 1994 bol odčlenený delimitáciou od š.p. SEMEX a stal sa samostatným štátnym podnikom, ktorý bol v nastávajúcom procese privatizácie v r. 1995 pretransformovaný na akciovú spoločnosť.

Výskum a vývoj (top)
VÚOOD sa pri svojom pôsobení zaoberal riešením aktuálnych úloh ovocinárskej praxe formou aplikovaného, tzv. technologického výskumu, ktoré riešili problematiku pestovateľských technológií jednotlivých ovocných plodín, ktorých výsledky sú používané v praxi a výskumom biotechnologických postupov pre tvorbu terapeutických metód s cieľom získania výkonného biologického materiálu ovocných kultúr zbaveného patogénov, resp. dlhodobého uchovávania rastlín v podmienkach in vitro..

V roku 2006 bolo na pracovisku ukončené riešenie úloh vedy a výskumu v rámci programu „Ekologizácia a ekonomická racionalizácia primárnej rastlinnej produkcie“, výskumná etapa „Regulácia prvkov pestovateľských technológií viniča a ovocných drevín“, subetapy: „Reprodukcia východiskového materiálu ovocnín zbaveného patogénov postupmi in vitro“, „Zefektívnenie produkcie vybraných druhov drobného ovocia a menej známych ovocnín“.

Aktuálne úlohy výskumu a vývoja:
V roku 2007 boli na pracovisku riešená úlohy odbornej pomoci MP SR „Tvorba nových typov rastlín pre konkurencie schopnú rastlinnú výrobu v Slovenskej republike“, etapa „Získavanie, sústreďovanie a overovane nových klonov jadrovín so zlepšenými biologickými znakmi a vlastnosťami" a úloha „Národný program ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo“, časť „Vyhľadávanie, zhromažďovanie, dlhodobé uchovávanie a štúdium kolekcií ovocných druhov: jablone, hrušky, dule, slivkoviny, čerešne, višne, jahody, ríbezle, egreše, maliny, ostružiny, zemolez jedlý, baza čierna, drieň, ruža plodová, gaštan jedlý, rakytník arónia, jarabina, oskoruša, mišpuľa, čučoriedka, kľukva."

Šľachtenie (top)
Úspešnosť tvorby nových odrôd rastlín je založená na využívaní metód vedúcich k rozširovaniu genetickej variability (napríklad selekcia, hybridizácia, mutačné a polyploidné šľachtenie, aplikácia biotechnologických metód resp. ich kombinácie).

K aktuálnym šľachtiteľským cieľom pri ovocných plodinách patria:
• odolnosť(rezistencia) alebo aspoň tolerancia voči najškodlivejším chorobám a škodcom,
• zimovzdornosť a mrazuodolnosť,
• odolnosť voči suchu, (až prispôsobivosť k meniacim sa podmienkam prostredia),
• vysoký produkčný potenciál,
• znížená náročnosť na pestovateľské technológie,
• atraktívnosť, vzhľad a chuťové vlastnosti,
• vhodnosť pre skladovanie a spracovanie a ďalšie špecifické vlastnosti.

VÚOOD Bojnice sa zaoberal novošľachtením – tvorbou nových odrôd pri týchto druhoch ovocných plodín:
• čierne ríbezle od r. 1959,
• červené a biele ríbezle od r. 1962,
• hrušky od r. 1962,
• jahody záhradné od r. 1962,
• slivkoviny, čerešne a višne od r. 1969,
• maliny a egreše od r. 1971,
• podpníky pre hrušky od r. 1972,
• podpníky pre čerešne, višne a slivkoviny od r. 1973,
• rakytník rešetliakovitý, baza čierna, ostružina, drieň, lieska a ruža plodová od r. 1986,
• gaštan jedlý od r. 1989 a zemolez jedlý od r. 1991.

Do roku 2008 bolo vyšľachtených vo VÚOOD Bojnice 66 odrôd rôznych ovocných druhov.

Genetické zdroje (top)
Genetické zdroje rastlín a ich ochrana sú hospodársky a politicky významnou strategickou úlohou štátu. Sú významnou zložkou majetku štátu, lebo do značnej miery majú priamy vplyv na potravinovú bezpečnosť krajiny.

Efektívne využívanie genofondu predpokladá čo najdokonalejšiu znalosť existujúcej genetickej variability druhov, biologických vlastností širokého sortimentu odrôd a šľachtiteľských polotovarov. Základom pre riešenie uvedenej problematiky je cieľavedomé vyhľadávanie, zhromažďovanie, uchovávanie a štúdium geneticky cenných odrôd, ekotypov, krajových odrôd, polokultúrnych foriem a iných genetických zdrojov.

Naše pracovisko sa problematikou genofondov – profesionálnym zhromažďovaním, udržiavaním a štúdiom genetických zdrojov zaoberá od roku 1990. Do tejto doby boli na pracovisku pomerne dlhú dobu zhromažďované najmä pri drobnom ovocí účelové šľachtiteľské sortimenty východiskových materiálov pre hybridizačné programy .

Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín a.s. je v zmysle Zákona č.215/2001 Zb. o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo riešiteľským pracoviskom zriadeným za účelom plnenia úloh Národného programu ochrany genetických zdrojov rastlín pre časť ovocné druhy mierneho pásma, ktorého koordinátorom je SCPV-VÚRV Piešťany.

Sme kurátormi pre genetické zdroje ovocných plodín pre Slovensko:
• Ing. František Repka, PhD. pre druhy: jablone, hrušky, slivkoviny, čerešne a višne;
• Ing. Irena Cagáňová, PhD. pre druhy: maliny, ostružiny, ríbezle, egreše, jahody a zemolez;
• Ing. Jozefína Pišťánková pre druhy: drieň, lieska, baza čierna, ruža plodová, rakytník rešetliakovitý, gaštan jedlý, arónia, jarabina, mišpuľa, oskoruša a dula.

Genetické zdroje ovocných plodín vzhľadom k ich charakteru (dlhovekosť, vegetatívne rozmnožovanie) sa uchovávajú vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v podmienkach ex situ ako trvalé , podľa potreby priebežne obnovované výsadby v poľných kolekciách.
V súčasnosti je v trvalých poľných kolekciách zhromaždených spolu 1 351 genetických zdrojov pri 23 druhoch ovocia.

Súčasnosť (top)
V súčasnosti sú hlavnými činnosťami spoločnosti:
• tvorba nových typov rastlín - šľachtenie ovocných druhov (drobné ovocie a menej známe druhy),
• zhromažďovanie, udržiavanie a ochrana genetických zdrojov ovocných plodín mierneho pásma,
• výroba rozmnožovacieho materiálu (očká, vrúble, odrezky sadenice) bobuľového ovocia a menej známych ovocných druhov pre výrobcov ovocných výpestkov.